Klokoč

Lazy vo Zvolenskom okrese

Klokoč je podobne ako susedné obce zložený z viacerých osád, lazov a samôt. Lazy sú vo Zvolenskom okrese roztrúsené najmä po vulkanických pohoriach a to od Krupiny cez Javorie, Slatinskú kotlinu až pod Poľanu.

Pôvodne to boli osady drevorubačov a uhliarov alebo prechodné pastierske sídliská. Ich obyvatelia iba neskôr začali hospodáriť ako roľníci.

ilustračná mapa

Lazy v Klokoči

Obec  Klokoč tvorí dvanásť osád: Dedina, Bartkovci, Čelovci, Sliackovci, Miškovci, Kapcovci, Laz (Zlazovci), Kubovci, Virodovci, Ľauková, Jašovci a Výbohova Poľana.

Každá z nich má svoje zvláštnosti. Líšia sa od seba napríklad nadmorskou výškou, vzdialenosťou od centra, rozlohou, počtom domov a obyvateľov, komunikáciami, výstavbou a pod.

Vysvetľovať vývoj osád je takmer nemožné. Ústne podanie, pozostatky ľudovej architektúry, prostredie a ďalšie faktory nám môžu ozrejmiť len ich nedávnu históriu. Pri opise osád budeme struční, lebo ich podrobnejšiu charakteristiku podáme v ďalších kapitolách.

Dedina

Centrum obce

Najväčšou, najvýznamnejšou a centrálnou osadou Klokoča je Dedina – vlastný Klokoč. Žije v nej presná tretina obyvateľov obce (190 – r. 1980). Sú tu zariadenia celoobecného významu – miestny národný výbor, kultúrny dom, materská škola, kino, obecná knižnica, základná škola, požiarna zbrojnica, obchod, pohostinstvo, hospodársky dvor JRD, dielňa na výrobu retiazok.

Do roku 1945 tu bola i žandárska stanica, sídlo polesia do roku 1971. Ďalej je tu cintorín a zvonica, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Na križovatke ciest pri kultúrnom dome zastáva autobus.

Stred centrálnej časti

Najstaršia a najhustejšie osídlená je stredná časť osady. Pôvodnými obyvateľmi tu boli Farbiakovci a Bartkovci. Obe priezviská sa v strede Dediny najčastejšie vyskytujú i teraz (1981).

Horný koniec

Horný koniec osady je mladší, ale i tu majú početnú prevahu starí prisťahovalci z Liptova – Ľuptákovci a Farbiakovci. Nad osadou stála donedávna cigánska osada.

Dolný koniec

Najmladšia je dolná časť dediny – pod cestou – vybudovaná po roku 1930. Tvoria ju prisťahovalci z iných osád. Pre výstavbu bytov sú nad strediskom JRD rezervované ďalšie pozemky.

Vároš

Po roku 1920, ale najmä po druhej svetovej vojne, začala sa rozrastať posledná časť centrálnej osady – Vároš. Leží na západ od centra a tiahne sa popri ceste do osady Bartkovci. Od roku 1882 – po presídlení z Medzichvojna – tu bývali len Výbošťokovci. Vtedy, keď k nim začali pribúdať ďalšie domy, vznikol i názov Vároš.

Vznik názvu Vároš

Podľa rozprávania Pavla Výbošťoka, č. 65, to bolo takto. Ondrej Matúška, Jána Bartko-Šatara, Pavel a Juraj Vajsovci mali v roku 1923 na tomto mieste pridelené pozemky pod stavbu vo výmere asi jeden hektár. Jozef Bartko-Šustek (horný) sedel s chlapmi v cintoríne a pri besede povedal: „Tu bude dakedy celý vároš!“ Jeho výrok bol vyslovený asi v tom zmysle, že ak sa tu postaví toľko nových domov, vznikne tu celé mesto.

Bartkovci

Po ceste cez Vároš sa dostaneme do osady Bartkovci. Leží jeden kilometer na západ od centra a len sto metrov od cesty druhej triedy Vígľaš – Šuľa. Autobusy idúce týmto smerom zastavujú neďaleko nad osadou. Autobusová zastávka slúži aj cestujúcim z iných osád.

Ľapinova kúria

Názov osady je utvorený od priezviska Bartko. Pôvodne tu bol majer. Z Detvy pochádzajúci Bartko (Detvän) bol tu bírešom u zemanky Eližbet Mária Ľapin. Že jej hospodárstvo dobre spravoval, darovala mu čiastku z majetku. Jeho potomci tu bývajú i v súčasnosti. Osada má 41 obyvateľov (1980).

Čelovci

Pol kilometra severozápadne od osady Bartkovci nad kopcom Polom sa nachádza jedna z najmenších klokočských osád – Čelovci. V roku 1980 v nej žilo 19 obyvateľov.

Tereňovci

Ešte pred pár rokmi tu prevládalo priezvisko Tereň. Pôvodní obyvatelia sa sem prisťahovali zo Stožku z osady Čelovci. Podľa prisťahovalcov dostala meno i nová osada v Klokoči. Názov osady v Stožku pravdepodobne vznikol podľa toho, že obyvatelia tohto lazu sa zaoberali včelárením (v miestnom nárečí „čela“).

Čelovci ako jediná osada v Klokoči nemajú cestné spojenie s okolím. Vedú sem len neudržiavané poľné cesty alebo chodníčky. V blízkosti je autobusová zastávka Klokoč – Palčúrovci. Po zbehnutí chodníkom cez Polom sa dá na autobus nasadnúť i pri medokýši u Sliackych.

Sliackovci

Osada Sliackovci sa tiahne popri ceste popod kopec Polom. Je to druhá najväčšia osada v Klokoči. Má 96 obyvateľov (1980). Najčastejšie priezviská sú tu Sliackovci (podľa ktorých dostala osada meno), ďalej Výbošťokovci a Gondovci. Osada vznikla blízko minerálneho prameňa. Pôvodne bola obývaná len jej horná časť. Dolný koniec osady bol postavený po druhej svetovej vojne.

Baňa na síru

V minulom storočí boli v blízkosti osady bane na síru. Aj železná ruda sa v Polome mala ťažiť. Neskoršie tu miestni obyvatelia otvorili baňu na piesok a štrk. Materiál z nej začali postupne voziť i ďalší záujemci. Výsledkom toho je veľmi zdevastovaná krajina. Spôsobené škody sú obrovské a nedajú sa už nahradiť.

Cestovný ruch

V osade, najmä v lete, je živý cestovný ruch. Návštevníci z blízkeho i ďalekého okolia sem chodia na dobrý medokýš z upraveného prameňa Polom. Niekedy svoj výlet využívajú i na krátky oddych. Očakáva sa, že návštevnosť tejto vzácnej lokality bude ďalej rásť, čo prinesie ďalšie znečisťovanie a ničenie ešte stále hodnotného prírodného prostredia.

Miškovci

Na východnom úbočí kopca Polom – pri ceste z osady Sliackovci smerom do centra obce – sa postupne rozrastá osada rodiny Ľuptákovcov-Miškovcov.

V roku 1980 mala osada už 28 obyvateľov, z toho 23 s priezviskom Ľupták. Zaujímavosťou vekového zloženia osady je, že od roku 1968 až do zrušenia miestnej školy v roku 1981 tu nebolo školopovinných detí.

Obyvatelia osady si v poslednej dobe vymohli, aby v osade pravidelne zastával autobus. Predtým im slúžili zastávky u Sliackych a na Laze, alebo požiadali vodiča autobusu, aby im „načierno“ zastavil.

Nad osadou bol v roku 1972 postavený amfiteáter pre mierové slávnosti.

Nad Miškovcami na vrchu Polom sa často konajú slávnosti pri táboráku, ba i tanečné zábavy.

Kapcovci

Osadou Kapcovci niekedy viedla cesta od Sliackych do centra obce. Dnes je osada spojená dobrou asfaltovou cestou s dvorom JRD. Je jednou z najmenších osád. V roku 1980 mala 16 obyvateľov - s priezviskom Výbošťok 10 a s priezviskom Farbiak 6. Na autobus dochádzajú do dediny.

Laz  (Na Laze, Zlazovci)

Obyvateľov tejto osady v poslednom období začali volať Zlazovci (sú z Lazu). V roku 1980 tu žilo 16 obyvateľov. Osada má autobusovú zastávku (s názvom Klokoč – Virodovci), ktorá slúži i pre susedné osady Kubovci a Virodovci.

Kubovci

Pod vrchom Horné Chvojno pri Trckovskom potoku leží najsevernejšia a najnižšie položená klokočská osada Kubovci. V roku 1980 mala 18 obyvateľov, väčšinou s priezviskom Ľupták (13).

V období dažďov osada bola ťažko prístupná, ale dnes sem vedie od Lazu asfaltová cesta.

Na blízkej lúke je klokočské ihrisko. Podpovrchová voda v tejto osade – podobne ako v osade Virodovci – je mineralizovaná.

Virodovci

Osada Virodovci má podobnú charakteristiku ako osada predchádzajúca. Je blízko Chvojna, leží pri Trckovskom potoku a asfaltka ju tiež spája s Lazom. Osada bola založená pravdepodobne v minulom storočí po komasácii pozemkov. Zo Stožku sa sem prisťahovali Vyletelovci a toto priezvisko tu prevláda aj dnes. V roku 1980 z dvadsiatich obyvateľov tejto osady 16 nosí priezvisko Vyletel.

Ľauková

Osada až do založenia JRD v Klokoči patrila Stožku. Pre lepšie spojenie a blízkosť centra sa vtedy obyvatelia Ľaukovej podobne ako aj Jašovci rozhodli pre administratívne pričlenenie ku Klokoču. Osada leží na novovybudovanej ceste (r. 1970), ktorá vedie z centra obce do Jašov. Je tu i autobusová zastávka. Na Ľaukovej v roku 1980 žilo 34 obyvateľov. Severovýchodne od osady sa v minulosti ťažila síra.

Jašovci

Na úpätí Ostrožiek sa nachádza ďalšia osada, ktorá v minulosti patrila do Stožku. Na starších mapách (špeciálkach) je vyznačená pod  názvom Konôpkovo. Osada Jašovci mala v roku 1980 56 obyvateľov. Do osady patria aj menšie lazy – samoty – Vrtíkovci, Koniarovci a Brdárovci.

Pokles počtu obyvateľstva

Počet obyvateľov u Jašov prudko klesá. Mladší ľudia sa čoraz častejšie sťahujú do blízkych dedín a miest. Deti z tejto osady ešte nedávno dochádzali do škôl v Stožku (po piatu triedu) a v Starej Hute (po deviatu triedu).

Po zavedení autobusovej linky začali všetci žiaci z osady navštevovať školu v Klokoči (1. až 5. ročník) a v Slatinských Lazoch (6. až 9. ročník). Pod osadou pri Jašovom potoku je výborný minerálny prameň (Jašova medokýš).

Výbohova Poľana

Roztrúsené domky v juhovýchodnej časti chotára Klokoča – poblíž hlavnej cesty z Vígľaša na Starú Hutu – tvoria najvyššie položenú a najodľahlejšiu osadu – Výbohovu Poľanu. Meno dostala od gazdu Výboha, ktorý sa sem presídlil už na začiatku 18.storočia z Vígľaša.

Stará rod Výbohovcov tu už zanikol. V osade prevládajú priezviská Ľupták (11), Svoreň (11) a Čierny (8). V roku 1980 mala osada 36 obyvateľov.

Pri osade Výbohova Poľana zastáva autobus, zastávka však slúži aj pre osadu Sliacka Poľana patriaca pod Starú Hutu (predtým pod Detvu a neskoršie pod Stožok). Pred pár rokmi zastávku využívali aj obyvatelia podhorských osád obce Stožok.

Školopovinné deti z Výbohovej Poľany, Sliackej Poľany a časti Stožku a Klokoča chodili do školy na Starú Hutu, teraz deti z Výbohovej Poľany na rozdiel od ostatných klokočských žiakov navštevujú školu vo Vígľaši.

Na Výbohovej Poľane pre jej zlé spojenie s centrom obce zostali súkromne hospodáriaci roľníci aj po založení JRD v Klokoči.

Zaniknuté osady

V minulosti bývali trvale obývané ešte dve podhorské samoty. V klokočskom chotári nad Palčúrovcami bola ešte nedávno obývaná lesnícka hájenka (Ciňovci).

Stopy po zaniknutej osade sú pod Obecnou horou na Sliackovom vrchu. Bývali tu Sliackovci pochádzajúci zo Sliackej Poľany, ktorí sa neskôr presťahovali pod Polom. Dnes už len terén a staré ovocné stromy dokladajú, že tu v nehostinnom prostredí žili ľudia.

Názvy honov a polí

Pri zostavovaní prehľadu chotárnych názvov sme vychádzali z ústneho podania starších obyvateľov Klokoča. Uvedomujeme si, že tu nie sú uvedené všetky toponymá, veď niektoré časti chotára vedia pomenovať len ľudia s nimi zviazaní, bývajúci v ich blízkosti, alebo tí, čo boli s poľom, lúkou, pasienkom či horou pri práci spojení.

Názvy sú zoradené podľa abecedy s potrebnými doplňujúcimi vysvetlivkami. Z chotárnych názvov sa možno dozvedieť o histórii obce, o práci a spôsobe života miestneho ľudu.

Abecedný zoznam honov

Árendy – časť vígľašského chotára daná do árendy Klokočanom

Banisko (Na bane) – časť chotára obce Stožok, kde sa v minulosti ťažila síra

Bartkovci – osada na mieste bývalého Lapiňovského majera

Bartkov laz – lúky a polia pod Bartkovcami

Bartkov vrch (Detvänov vrch) – pasienky nad hlavnou cestou povyše Bartkovcov

Beňovky – polia západne od Čelovcov

Bok – pasienky pod Grúňom nad Coborským potokom

Brezinka – brezový háj v Polome za Miškovcami

Brajerka – polia pod Chvojnom a Virodovcami

Coborský potok (jarok) – potok tečúci poza dedinu

Coborský jarok – lúky pri potoku poza dedinu

Čelovci – osada s rovnakým menom ako v susednom Stožku

Črchľa – polia pod dedinou, dnes tu leží i dvor JRD

Dolinky – lúky nad Várošom

Do paseky – pasienky a polia nad Várošom pod hlavnou cestou

Farbiakova paseka – pasienky popod Grúň

Filipovo – pole pri Kocanskom potoku

Gejdošová – pasienky pod horou Pálenica

Gondov laz – lúky a polia medzi osadami Kapcovci a Lazom

Grúň – vrch nad dedinou (736m), tiež pasienky na jeho stráni

Harangoš – kopec neďaleko Koniarovcov, vrchol (599m) je v chotári obce Stožok

Horná rúbaň – hora nad dedinou pod Vlčou jamou

Horný kút – polia a lúky pri Jašovom potoku smerom k Ľaukovej

Hrašková – polia pod Ľaukovou nad Virodovcami

Chabadova paseka – pasienok nad hlavnou cestou pod Obecnou horou

Chvojno – názov hory v Malom Chvojne

Jašova dolina (Dolina) – lúky popri Jašovom potoku

Jašovci (Konôpkovo) – osada predtým patriaca Stožku

Jašov kopec – kopec s osadou Jašovci

Jašov vrch – oblasť Jašovcov, polia nad Jašovcami

Jašov potok – potôčik tečúci z Doliny popod osadu Jašovci

Jombíkov kút – už v chotári Vígľaša – s minerálnym prameňom

Kapcova jama – lúky medzi centrom obce a Kapcovcami

Kapcovci – osada severovýchodne od centra obce

Klokoč – názov obce i osady podľa rovnomenného kra

Kocaň – polia za Kocanským potokom

Kocanský potok – odvádza povrchovú vodu z územia Klokoča

Kopanice – bývalé polia, teraz pasienky nad hlavnou cestou povyše osady Bartkovci

Košiare – pasienky nad minerálnym prameňom Matúš

Kubovci – najnižšie položená klokočská osada

Kukáč – pasienky a kopec (599m) nad dedinou s výhľadom

Kutáľ (Kutále) – polia po oboch stranách Kocanského potoka

Lapiňovská Polom – široké polia a lúky ponad kopec Polom, predtým majetok zemanky Lapiňovej

Ľauková – osada patriaca kedysi Stožku

Makytová – vrch nad Klokočom blízko Výbohovej Poľany

Malé Chvojno (Horné Chvojno) – vrch (hora) neďaleko Kubovcov. Vrchol (606m) leží na území Vígľaša

Malé Slatinské – časť chotára pri Brdárovcoch

Medzi Chvojnom (Medzichvojno) – teraz čerešňový sad a pasienky vo Vígľaši, odtiaľ prišli do Klokoča po komasácii Výbošťokovci a Vyletelovci

Miškovci – osada neďaleko od Sliackovcov východne od Polomu

Nad Gurovci (Ďurov vrch) – vrch nad Klokočom (933m) je na území Starej Huty

Nad lúčkami – lúky a pasienok pri Coborskom potoku

Nad medokýšom – kopec s poľom medzi Ľaukovou a Jašovcami

Na Laze (pôvodne Laz, teraz Zlazovci) – osada pod Črchľou

Na pirte – pasienky za Čelovcami

Na šiance (Šiance) – polia nad Jašovcami pod Ostrožkami

Obecná hora – hora nad dedinou

Ostrožka (Ostrôžka, Ostrôžky) – vrch nad Jašovcami (877m). Vrchol leží v chotári Starej Huty

Palčúrovci – osada v Slatinskom chotári (do roku 1930), teraz v Slatinských Lazoch pri medokýši Matúš

Pálenica – hora nad Bartkovcami pod Vlčou jamou

Paseka – pasienky za Grúňom pri Výbohovej Poľane

Paučová – lúka (pasienok) medzi kopcami Polom

Pereš – hora nad Výbohovou Poľanou

Pirte – pasienok pri hlavnej ceste nad Bartkovcami (prte vychodené ovcami a kravami)

Pod Chvojnom – polia, lúky a pasienky za Virodovcami

Pod jelšinu – pole pod Miškovcami (jelše boli vyťaté)

Pod Polomom – polia východne a severne od osady Sliackovci

Polianka – pasienok v Polome

Polom – dvojkopec nad osadou Sliackovci (520m), ktorý v sebe skrýva síru a železnú rudu

Praženičky – polia pri osade Sliackovci

Prídele – rozsiahle polia pri Kocanskom potoku pridelené Klokoču roku 1926

Psica (Psice) – lúka a polia pod Polomom

Sliackovci – osada s minerálnym prameňom Polom

Sliackov vrch – zaniknutá osada pod Obecnou horou

Smrečina – hora v Polome

Šakov vrch – vrch medzi Virodovcami a Šakovcami (Stožok)

Trckovo – lúky pod Ľaukovou pri Jašovom potoku

Trckovská – pasienky za dedinou pod Grúňom

Trckovský potok – pokračovanie Coborského a Jašovho potoka

Ušiačka – lúky za hlavnou cestou pod Palčúrovcami

Vajanka – pasienky vysoko na Grúni

Vároš – menšia osada, časť centra obce

Virodovci – osada pod Chvojnom

Vlčia jama – vrch nad Klokočom (902m)

Výbohova poľana – lúky, polia a pasienky pri hlavnej ceste za Grúňom

Výbohova Poľana – osada medzi Vlčou jamou a Ostrožkou

Vysoká (Vysoká skala) – vrch (hora) nad Klokočom (893m)

Za bučinky – pasienky pod Grúňom nad Jašovým potokom

Za Ľaukovou – polia za osadou Ľauková

Za vŕškom – lúka a políčka pod cintorínom